Kde sú hlasivky ľudu?

Autor: Peter Gubiš | 28.3.2018 o 21:49 | (upravené 28.3.2018 o 22:04) Karma článku: 3,18 | Prečítané:  602x

Domnievam sa, že posledné, čo v súčasnej situácií Slovensko potrebuje, sú rozdielné názory v pohľade na rovnaký cieľ. Mali by sme si v prvom rade uvedomiť, že množstvo ľudí, ktoré vyšlo do ulíc v posledných týždňoch je rekordné.

Dokázali sme si, že sme schopní cítiť kolektívnu súdržnosť a podľa môjho názoru sa začíname prežívaním a správaním podobať na inteligentné spoločnosti, kde v momente útoku na hodnoty demokracie ľud reaguje. Ľud, ktorý aj opakovane dokáže prejaviť svoj názor bez strachu. 

Dokonca som začul už aj ľudí, mojich známych, ktorí doteraz voči protestom a verejnému dianiu prejavovali apatiu, ako pohoršene diskutujú nad súčasnou politickou situáciou a vnímajú ju ako veľmi vážnu.

Rozhodnutie organizátorov zrušiť piatkový protest minulý týždeň zasiahlo aj mňa. Sklamalo ma a ostal som zarazený. Protesty a silnejúci hlas ľudu vo mne vyvolávali podporu a nádej. Hlas ľudu rezonoval. No po dlhšej dobe premýšľania a analyzovania som prijal ich rozhodnutie s pokorou. Bol to moment, keď som si položil otázku: "Prečo som stál  na námestí ?"

Podporu, ktorú som doteraz cítil z organizátorov som začal objavovať v sebe, v ľuďoch okolo mňa, v slušných občanoch tohto štátu. Uvedomil som si, že podstatou protestu nieje prilákať ľudí a motívom organizátorov nadobudnúť spoločenský status a získať akýsi kredit. Protesty vo mne vzbudili nádej a pocit, ktorý ma sprevádza, pokiaľ sa v myšlienkach, či skutkoch zaoberám vyšším spoločensko-politickým cieľom. Nádej, že ľudia naozaj cítia hodnoty, ktoré cítim aj ja. Nádej, že v boji za spravodlivosť rozhodne nie som sám nezávisle od toho, či stojím na námestí, sedím v kaviarni a diskutujem alebo mám pripnutý symbolický odznak.

Pokiaľ máme záujem bojovať za slušné, spravodlivé a vyspelé Slovensko, brániť hodnoty demokracie, mali by sme každý individuálne zauditovať naše dôvody a presvedčenia. Pochopiť, že náš boj musí opustiť komfortnú zónu protestu. Musí opustiť energiu extázy námestia, kde stretneme svojich známych a cítime sa bezpečne, keď chceme vyjadriť svoj názor. Pretaviť tieto kolektívne hodnoty do názorov, ktoré komunikujeme. Pretaviť hodnoty a presvedčenia do činov, ktoré konáme. Je to skutočná výzva, pretože je to moment, keď spoločenský záujem musíme presadiť častokrát na margo našich argumentov, ktoré sa v fundamentálnej rovine zhodujú, no v malom rozsahu môžu líšiť. Vyjadrite spolupatričnosť a hľadajte to, čo vás spája. Čo nás spája.

Preto prosím, nevyberajme si medzi možnosťou ísť na protest alebo neísť, kvôli sklamaniu. Vy ste protest. Prišli ste podporiť seba.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Fico je späť, ako prvého vytrestá Kisku

Keď treba zmasakrovať ústavu, vždy sa nájde koalícia ochotných.


Už ste čítali?